Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1392 pod názvom "ALLAXAR" v donačnej listine kráľa Žigmunda Luxemburského Stiborovi zo Stiboríc.
V starých dokumentoch z roku 1598 sa spomína Laksar Nowa Wes.
Na prvom liste Generálnej mapy Uhorského kráľovstva z r. 1804 (autor Ján Lipský) má názov Laksárújfalú.
V zozname farností a farárov ostrihomskej arcidiecézy z r. 1894 sa vyskytuje pomenovanie obce Novavillensis, Nova Vesz.
V rokoch 1863-1913 sa okrem horeuvedenej vyskytuje aj názov Laxárújfalu.
Od roku 1920 sa obec vedie pod názvom Lakšárska Nová Ves.
Príbeh o vzniku názvu obce uvedený v Obecnej kronike je bez sporu zaujímavý a podnetný. Provokuje k Štúdiu histórie, súvislostí a potvrdeniu, resp. upresneniu predpokladov.
Historickým faktom je, že do 13. storočia n.l. bolo územie medzi riekou Moravou, Malými a Bielymi Karpatami pusté, neobrábané, temer nepreniknuteľné pre samý močiar a husté bažinaté lesy. Na tomto území, ktoré tvorilo hranicu medzi Českým kráľovstvom a novo sa utvárajúcim Uhorským kráľovstvom sa usadzovali strážne družiny. Boli to príslušníci cudzích kmeňov, ktoré sa do Uhorska utiahli pred Tatármi. Sikuli alebo im príbuzné kmene, Uhri či Maďari plnili funkciu pozorovateľov pohraničného územia. Keď spojíme maďarské slovo lakó, ktoré znamená obytný a slovo sár (vyslov šár) blato do jedného slova :" lak(os)sár", dostaneme názov obyvateľov, respektívne obydlia na blatistej, v našom prípade močaristej pôde.