Navštívili nás Barinkovci

V sieni odstúpil troška dozadu, poobzeral svoje dielo, potom pristúpil k stene a ruky jemne kládol na jednotlivé časti plastiky a hovoril: „Tieto priehlbinky som robil rukami, vidíte to sú moje prsty.“ Porozprávali sme mu, že žiaci základnej školy chodia na obecný úrad na exkurziu, keď sa učia o umeleckom diele. Jedna z odpovedí na otázku, čo na diele vidia, nám utkvela v pamäti. „Pani učiteľka, mne to pripomína loď, takú bárku, na ktorú nevesta a ženích nastúpia, loď ich odváža do diaľky a začínajú nový život.“ Pán docent sa potešil tomuto prirovnaniu a povedal: „Tak a zase mám novú inšpiráciu. Deti sú úžasné, treba ich počúvať.“
Pán docent sa rozplýval a nešetril slovami chvály na výhľad, ktorý sa im naskytol z cintorína na dedinu a na krásnu prírodu doďaleka. Zhodnotil to slovami: „Tí naši predkovia vedeli vybrať miesto posledného odpočinku.“